piatok, 13. júna 2014

Le Chateau De Versailles.

A som tu. Paríž. Po nekonečnej ceste plnej nepríjemných Nemcov som sa konečne s dvojhodinovým meškaním dostala na gare routiere. Hostitelia ma čakali aj s kartou a fotkou, no akí sú milí. Nastúpili sme do auta a hor sa "domov". Aj keď nie som bohvieaká šoférka (teda urobila som vodíčak hneď, ale prax žiadna), myslím si, že lepšie by som šoférovala ja ako všetci, ktorí boli v tej chvíli na ceste vrátane nášho "šoféra". Po treťom trúbení som si už na to zvykla. Dostali sme sa až do domu. Aaa! to nemôže byť pravda, tá záhrada, ten dom...krása a úžas. Ak máte radi štarožitnosti a všetko ancient, povedali by ste si to isté. Zariadenie domu je v podobnom duchu. Kedže tu je ešte gazdiná aj záhradník-majordóm, ja momentálne nerobím nič, otvorene takto mi to vyhovuje (:D). Druhý deň, kedže prvý som bola neschopná, som sa vybrala na návštevu Versailles, je to pár minút auto odtiaľto, takže nebol problém. Môj doprovod ma opustil na parkovisku a tak som zámok Ľudovíta XIV. išla objavovať sama, ale pri ceste naspäť mi to samozrejme vynahradil prehliadkami celého okolia a vysvetlovaním histórie zámku. A tak napríklad viem, že Ľudovít mal svoju osobnú stráž zo Švajčiarska. :)





 Našla som si miesto medzi Apollonom a Alexandrom Veľkým. 





Fotka od japonskej turistky. Keď ste sami, nemáte veľa možností na fotografovanie vašej osoby. Možnosť prvá je samozrejme "selfie", takých mám kopu. Druhá - samospúšť je veľmi účinná, ale treba statív alebo si nájsť dobré miesto, pretože môžete ľahko prísť o drahocenný foťák. Nad treťou možnosťou vysí veľký otáznik. Spýtam sa toho alebo toho? Nuž najlepšie je vyberať si podľa veľkosti fotoaparátu. Ak má na sebe turista väčší foťák ako vy, je to zaručene dobrá voľba. Spomínam si, že raz za nami v Prahe prišiel chlapík, či nás má odfotiť a zrazu sa začal zdiaľovať, nebolo nám všetko jedno (:D). Štvrtá - odraz. Či už v zrkadle, vo vode alebo v okuliaroch, môžu vzniknúť zaujímavé fotografie. A posledná možnosť je fotiť všetko, len nie seba. Najednoduchšia, ale nie je to možnosť pre ženy.


Posledné tri sú ukáža z fotografií - foť, pribrzdím. Pri našej 25km za hodinu ani brzdiť veľmi nemusel. Na druhej fotke sme stáli v kruhovom objazde :D bolo to naozaj epické.




Pozdravujem. Zajtra odlietame na Korziku, verím, že tam budem net. Kvôli štrajkom železníc je to tu celé hore nohami, takže som veľmi rada, že ideme preč.
KateH.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára