sobota, 12. októbra 2013

Slovensko-francúzske spomienky.

Celé leto som strávila vo Francúzsku. Vybrať sa bolo asi to najlepšie rozhodnutie voči môjmu štúdiu na univerzite. Veď kde inde by som sa naučila parlovať, ak nie pri každodennom styku s Francúzmi. Občas ťažké - občas krásne, ale neľutujem.

Moja prvá jazda na aute s francúzskym spolujazdcom, ktorý sa mi snažil vysvetliť, čo ako funguje. Veľmi komické. Prežili sme, ale chúda to autíčko z požičovne. (:D)
Na terase francúzskeho divadla v Poitiers, keď som čakala na predstavenie, ktoré bolo úplne iné oproti tým na aké sme zvyknutí. Odlišnosti dávam hold!
Mesiac pri mori a človek je zrelaxonaný na ďalších 5 mesiacov. A chytanie bronzu, moja najobľúbenejšia činnosť. Inak mesto sa volá Narbonne.

5 dní v Pyrenejách na turistike (randonnée) bez ničoho. Teda bez sprchy a civilizácie. Len ja, francúzska rodina a spoločnosť nám robila oslica Rosa. Každý deň sme chodili tak 6-8hodín, čo pre mňa ku koncu dňa bolo náročné, ale prežila som. Zážitky skvelé. Spať sama v stane cez veľkú búrisko. Jesť jedlo, ktoré chutilo ako to najlepšie na svete, pritom paradox je, že keby si ho doma pripravím, tak nezjem ani lyžičku. Nosiť na chrbte 14kilového chlapca. Zbierať lesné plody. Naháňať Rosu. Spoločnosť mi robili kone a kravy. Prbúdzať sa na múkanie. Čakať ráno na východ slnko. A v noci pozorovať hviezdy. Po tomto idem asi obajviť naše Tatry.
Fotka tiež z francúzskeho randonnée , ale trošku ľahšieho. Vyšli sme až ku kaplnke odkiaľ bol krásny výhľad na celú pláž.
A už v Poitiers. Jedna z posledných fotografií. Držala som sa iba toho pletiva, pričom dole podomnou bola cesta. Na otázku bojíš sa? -Samozrejme nie.
Fotka v TGV z prvej triedy na trase Narbonne - Bordeaux. V skutku príjemná zmena oproti druhej triede :D.
A tu už je Bordeaux. Moje najobľúbenejšie mesto vo Francúzsku, kde sa určite vrátim. Mesto plné mladých a čínskych obchodov. S mapou v ruke som ho prešla šťastná, až kým som nezistila, že som stratila lístok od batožiny. Všetko má svoju daň.
Hneď prvý víkend som ochutnala francúzske dobroty v meste La Rochelle. Spodne les moules (slávky) boli celkom chutné, ale viac by som ich nezjedla a pri vrchných les huitres (ústrice) som sa riadila pravidlom trikrát a dosť. A samozrejme, že francúzsku kuchyňu som spoznala od základov. Raňajky sú vždy sladké, obedy a večere sú trojchodové, ku všetkému sa jedáva chlieb, ktorý sa používa aj na utrenie celého taniera, najlepší francúzsky syr je typický kozí, každovečerné francúzske víno...
A skúsila som aj slimáky - keby neviem, čo to je sú celkom chutné :D a všetky tie dary mora ako langusty, krevety, kalamáre, la coque St. Jacque a mnoho iných dobrôt. Francúzi boli nadšení, že som prvá cudzinka, ktorá ochotne ochutnáva všetky ich špeciality.
 Trh v Narbonne. V nedeľu asi najfrekventovanejšia časť celého mesta.
Le Grande Buffet - veľký bufet. Ale pozor nie je bufet ako bufet. V tomto sa zaplatí jednotné vstupné a môžete sa s tanierom otočiť aj 10krát. A okrem toho je krásny a celý zlatý. Mali v ňom špeciality od výmyslu sveta a chutové bunky si tam prídu na svoje. Ja som urobila chybu a najedla som sa veľa predjedla a hlavného jedla a na tie sladké dobroty mi už veľa miesta neostalo. Odchádzali sme odtiaľ všetci preplnení. Pri východe bola veľká váha, ale nikto z nás sa neodvážil na ňu postaviť.
Výlet loďkou na Le Canal du Midi.
Bol krásny deň, akoby stvorený na objavovanie Francúzska. Vybrali sme sa do starého antikvariátu - odniesla som si odtiaľ Olivera Twista. Nasledoval obed v útulnej reštaurácii na brehu kanálu. Jedlo bolo bezkonkurenčné a zmrzlina z ruží tiež. A potom sme sa nechali unášať prúdom kanálu.
Moja obľúbená spomienka - parašutizmus v Pyrenejách. Raz sa ma opýtali Francúzi, či sa bojím výšok. Moja odpoveď bola samozrejme záporna. Chceš si skúsiť parapont? Kedže toto slovíčko sa v mojom slovníku nenachádzalo a milujem dobrodružstvo, moja odpoveď bola kladná. Slovo dalo slovo  na druhý deň som si skočila. Krásny výhlad na celé pyrenejské vrchy chcem zažiť opäť.
Potom ma čakalo pár dní oddychu, ktoré som strávila vo vonkajšom jacuzzi s výhladom na hory.
Deň strávený v Carcassonne. Moji rytieri boli nadšení, čo sa odrazilo aj na mne. Prehliadka historického mesta Carcassonne je pre každého nadšenca histórie zážitok. 
Montpellier. Mesto mladých. Na výlet ma pozval kamarát, ktorí tam mal známych. Sľub, že to bude skvelá party bol opodstatnený. A tak sa malá Slovenka zabávala až do rána bieleho. Vodku s ohňostrojom predsa nevidím každý deň. Ten večer považujem za najväčšiu francúzsku party, akú som za leto zažila.

 A nakoniec Paríž. Veď tam sa celý môj výlet začal a aj skončil.

Ďakujem všetkým, čo boli súčasťou môjho nezabudnuteľného leta.
V príspevku sú fotky, ktoré som našla, ale ani z ďaleka to nie je všetko... 
A teraz hor sa do štúdia.
KateH.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára